Slovenská asociácia wushu založila 1.máj 2006 skupinu stálych cvičencov pod názvom wushutím (dnes: wushutím A), ktorý sa pôvodne skladal zo 16 cvičencov v zložení 8 dievčat a 8 chlapcov. Wushutím sa zúčastňuje pravidelných sústredení zameraných na zdokonaľovanie v bojovom umení. Jeho cieľom je reprezentovať Slovensko na domácich aj medzinárodných súťažiach a kultúrnych podujatiach, ako aj propagovať čínske bojové umenie na Slovensku a v zahraničí.
1. mája 2010 založila Slovenská asociácia wushu wushutím B a prvýkrát prijala do svojich radov detských členov.
Od 13. mája 2012 platí nové rozdelenie členov do tímov. Už nie sú tím A a tím B. Vznikol wushu tím, kde sa budú cvičiť vonkajšie štýly a taiji tím, kde sa bude vyučovať taiji.
V súčasnosti má wushutím za sebou množstvo vystúpení a niekoľko súťaží.
Čínske bojové umenia majú veľmi dlhú históriu trvajúcu snáď tak dlho ako samotná história Číny. Väčšina ľudí pozná toto umenie hlavne pod populárnym názvom KUNGFU. Tento názov však nie je úplne správny, pretože v preklade znamená doslova "zručnosť" a používa sa aj v súvislosti s inými činnosťami, nielen s bojovými umeniami. Správne sa používa termín WUSHU - bojové umenia.
História čínskych bojových umení siaha hlboko do minulosti. Ná západe sa často spomína kláštor Šaolin ako rodisko čínskych bojových umení. Avšak Čína ako, jedna z najstarších civilizácií na svete, čelila rôznym útokom, nájazdom či dobyvačným pokusom a viedla mnohé vojny, počas ktorých sa oddávna vyvíjali nové bojové zbrane a bojové techniky.
Prvé zmienky o čínskom wushu pochádzajú z obdobia Dynastie Shang z roku 1600 pred n.l.. Svetoznámy Kláštor Šaolin bol založený až v roku 495 nášho letopočtu a je to jeden z prvých budhistických kláštorov v Číne. Bojové umenia sa tu praktizovali predovšetkým kvôli jeho ochrane. Bojovní mnísi však obývali aj iné kláštory. Z mnohých treba spomenúť napr. kláštor EMEI v provincii Sichuan alebo pomerne známy taoistický kláštor na malebnej hore Wudang shan.
Skutočné školy bojových umení vznikajú až o niečo neskôr v Dynastii Song. Okrem samotného fyzického tréningu sa tu adepti venovali aj štúdiu literárnych diel pojednávajúcich o princípoch jednotlivých metód boja, o známych majstroch, bojovníkoch či generáloch. Na čele školy stál Majster - učiteľ, ktorý odovzdával svoje umenie žiakom, podobne ako je to v dnešných školách bojových umení.
V súčasnej dobe je bojový význam a aplikovateľnosť často odsúvaná na druhú koľaj a do popredia sa dostáva skôr umelecký a estetický charakter bojových umení. Napriek tejto skutočnosti bojové metódy nie sú tanec a vyžadujú aby v pohyboch bola prítomná sila, agilita, rýchlosť a flexibilita. Všetky tieto vlastnosti sú spolu so správnym prevedením techniky kritériom súčasných súťaží vo wushu. Wushu sa totiž okrem sebaobrany v súčasnosti ujalo ako svetový šport.
V roku 1929 boli usporiadané Prvé celočínske majstrovstvá, ktoré zožali veľký úspech a odštartovali ďalší rozvoj wushu. V roku 2009 sa uskutočnil už 10. ročník Celosvetových majstrovstiev, vďaka ktorým sa pre wushu otvorili dvere do celého sveta.
Azda najviac sa však wushu do povedomia dostalo vďaka filmu - hviezdy ako Bruce Lee, Jackie Chan či Jet Li sa stali detským vzorom nejedného z cvičencov moderného wushu.
